Môj príbeh

Volám sa Mária. Mám 26 rokov a pochádzam z Bratislavy. Vyštudovala som žurnalistiku. Popri štúdiu som pracovala pre viaceré printové a internetové médiá. Blogujem o neopakovateľných zážitkoch a výnimočných ľuďoch. Venujem sa témam z oblasti životného štýlu.

Už v jedenástich rokoch som mala svoj web

Vplyv a silu internetu som objavila ešte ako dieťa. Od malička som vytvárala vlastné stránky a blogy. Ako jedenásťročná som si vytvorila svoj prvý web na platforme piczo.com. Učila som sa pracovať s HTML kódmi. V tom čase som už pridávala aj videá na Youtube. Zverejňovala som typ obsahu, za ktorý by mi dnes hrozilo väzenie. Súčasťou boli totiž fotografie mojich kamarátov a rodinných príslušníkov. Ochrana osobných údajov našťastie nebola v tom čase tak prísne definovaná. Poškodené osoby ma nezažalovali, iba sa zľahka nahnevali. Keď som nebola pripojená na internet, vyrábala som časopisy ručne. Asi do svojich pätnástich rokov som blogovala na platformách blog.cz a blogspot.com. Spravovala som viacero stránok, no postupne všetky zanikli. Venovala som sa rôznym témam. Písala som väčšinou anonymne a tajne.

Od šuflíkovej tvorby k štúdiu žurnalistiky

Ranné spisovateľské skúsenosti ma uzemnili. Na strednej škole som tvorila viac-menej do šuflíka. Humorným spôsobom som spisovala rodinné cestovateľské príhody a dobrozdružstvá, ktoré som zažila s kamarátkami. Už vtedy som vedela, že pôjdem študovať žurnalistiku. Nakoniec ma aj prijali na Univerzitu Komenského.  V prvom ročníku som začala spolupracovať s hudobným internetovým portálom. Mala som na starosti recenzie na albumy, reportáže z koncertov a festivalov a rozhovory s domácimi aj zahraničnými hudobníkmi. V druhom ročníku som nastúpila ako externá editorka webového portálu jedného nemenovaného denníka. Z tejto práce som bola nadšená, hoci som mala na starosti len agentúrne spravodajstvo a preklápanie článkov z tlačenej verzie denníka na web. Prvýkrát som sa stala súčasťou skutočnej redakcie. Po ukončení bakalárskeho štúdia sa mi zmenil život.

Život medzi pražskou univerzitou a redakciou bulvárneho denníka

Prijali ma na magisterskú žurnalistiku na Univerzitu Karlovu v Prahe. Prvý ročník bol veľmi intenzívny. V škole som absolvovala väčšinu predmetov. Cez leto som sa zamestnala na plný úväzok v slovenskom bulvárnom denníku. Najskôr som pôsobila ako regionálna reportérka pre Bratislavu a neskôr ako editorka webu pre oddelenie politiky. Táto robota ma veľmi bavila. Prinášala som vlastné témy, ktoré som potom autorsky spracovávala. Vyšli mi v ústrety, aby som prácu zvládala aj popri škole. Na jeden deň som chodila do Prahy, štyri dni som pracovala v redakcii v Bratislave. Potom však prišli neodkladné študijné povinnosti ako diplomovka a štátnice a kariérne som musela trocha spomaliť.

Jeden titul a tisíc pohovorov

Koncom roka 2019 som mala napísanú diplomovú prácu. V januári 2020 som si dobrovoľne stanovila mesačnú karanténu. Dôvodom nebol nový koronavírus, ktorý sa už v tom čase šíril v Číne, ale dôsledná príprava na záverečné skúšky. Vo februári som úspešne zoštátnicovala. Plná elánu som sa pustila do hľadania vysnívaného zamestnania. Absolvovala som niekoľko pracovných pohovorov, vypracovávala som rôzne zadania, ukážkové články a prinášala som návrhy tém. Kvôli hrozbe koronavírusu zamestnávatelia stretnutia odložili. Budú ma vraj kontaktovať, keď sa situácia upokojí. Vzľadom na vývoj udalostí som usúdila, že to nebude o niekoľko týždňov, ale skôr o niekoľko mesiacov.

Na voľnej nohe vďaka korone

Proces hľadania práce sa úplne zastavil. Rozbehnuté výberové konania boli odložené na neurčito. Existujúce ponuky z pracovných portálov zmizli, nové sa neobjavili. Mala som plnú hlavu nápadov a potrebovala som tvoriť. Čo zostáva absolventke žurnalistiky, ktorá sa pred vypuknutím koronavírusu nestihla zamestnať? Povedala som si, že ak mi médiá zatiaľ nedajú priestor publikovať, vytvorím si ho sama. Po takmer dvoch mesiacoch vzdelávania sa a príprav vznikol môj blog Maria Dvo. Ak by nebola pandémia, asi by nikdy nevznikol. Vďaka koronavírusu si môžem vyskúšať, ako sa pracuje na voľnej nohe.

Pokračovanie nabudúce…